header

Ako chutí med od mestských včiel?

Keď si vyberáme nové bývanie, rozhodujeme sa podľa dispozície, lokality, infraštruktúry, dostupnosti a mnohých ďalších faktorov. Ako sa však vyberá vhodné bývanie pre včely? Porozprávali sme sa s Petrou Ježekovou, ktorá sa spolu s profesionálnym včelárom Tomášom Blaškovičom stará o úle na streche YIT.

Úle na streche YIT na Račianskej

V čom sú mestské včely iné ako tie vidiecke?

V ničom. Mestské aj vidiecke sú tie isté včely medonosné, iba jedny žijú v meste a tie druhé na vidieku. Voľne žijúce včely medonosné už veľmi nevidíme, občas uletený roj, ale žiaľ kvôli parazitovi klieštikovi už vo voľnej prírode prakticky nie sú. V zásade je včelstvá možné chovať všade tam, kde počas roka včely nájdu dostatočné zdroje peľu a nektáru. Je im jedno, či sú medzi tým domy alebo nie. Sídlisko s rôznorodou a pestrou mestskou zeleňou môže byť pre včelstvá vhodnejšie, ako napríklad monotónne lány obilia a kukurice.

Čo je teda pre včely väčší problém? Pesticídy alebo hustá doprava v mestách?

Určite pesticídy. Tie ich zabíjajú buď priamo na poliach alebo, čo je ešte horšie, ich prinesú so sebou do úľa, kde ovplyvňujú vitalitu a zdravotný stav celého včelstva. Pesticídy sa čiastočne dostávajú aj do medu a konzumujeme ich potom aj my. Čo sa týka znečistenia z dopravy v mestách, testy takéhoto medu nepreukázali nadlimitné množstvo ťažkých kovov alebo dokonca žiadne.

Vyberajú si včely, odkiaľ budú peľ zbierať?

Určite áno. Ale je to s nimi podobne ako s ľuďmi. Idú tam, kde to je najbližšie a kde je peľu veľa.

Dala by sa rozoznať rozdielna chuť medu z mesta a z vidieka?

To asi nie, ale mestský med je väčšinou chuťovo bohatší, nakoľko v meste nie sú veľké lány slnečnice či repky. Včely tak zbierajú z viacerých druhov rastlín, sú tam preto pomiešané rôzne chute. V meste sa nájde aj zaujímavý gaštanový či medovkový med. Zaujímavé je, že ľudia od včelárov žiadajú jednodruhové medy – agátový, lipový – ale keď sme robili slepú ochutnávku, tak im najviac chutil zmiešaný mestský med.

Petra Ježeková s včelami na streche Starej tržnice

Robí sa nejaká kontrola medu? Môže vzniknúť nevyhovujúci?

Včelári, ktorí med predávajú, podliehajú kontrole. Robia sa aj testy medu v obchodoch, či nie je falšovaný cukrom či prifarbovaný kávou alebo karamelom. Testuje sa obsah vody a rôzne iné parametre. Med teda môže byť aj nevyhovujúci – príliš riedky, falšovaný, s obsahom pesticídov.

Júlia Koľajová HR manažérka YIT:

„Mestské včely sa na našu strechu dostali v rámci projektu Lepšie YIT na jeseň tohto roka. Rozhodli sme sa pre ne, ako pre netradičné zvieratko do práce. Chceme inšpirovať našich zamestnancov a robiť aktivity, ktoré prinesú do práce spestrenie a nové spoločné témy. K včeláreniu chceme pristupovať zodpovedne, dobre sme preto zvážili polohu našej budovy a podmienky, ktoré včelám môžeme vytvoriť. Máme veľkú radosť, že nám so starostlivosťou pomôžu profesionáli, ktorí nás naučia všetko potrebné, aby sme sa o včely neskôr dokázali postarať sami.  Zároveň chceme ísť príkladom a prispieť k rozšíreniu včelárenia v mestách, ale aj na vidieku. Včely sú krásne užitočné zvieratá, o ktoré by sme sa chceli s láskou starať a pomáhať im."

 

Ste jednou z ľudí, ktorí sa starajú o úle na streche YIT neďaleko račianskych vinohradov. Je táto strecha vhodným miestom pre včely?

Samozrejme, ak by nebola, nebolo by možné sem úle so včelami umiestniť. Strecha na nadzemných garážach YIT je zelená, takže je vhodná z viacerých hľadísk. Je tu dostatok rastlín, mnohé z nich sú aj pastvou pre včely a strecha sa vďaka zeleni tak neprehrieva. Bonusom je aj to, že je úle vidieť z kancelárií a zamestnanci a klienti YIT tak na ne majú výhľad.

Včelár Tomáš Blaškovič umiestňuje úle na streche YIT

Ako sa zakladá úľ pre mestské včely?

Ako akýkoľvek iný úľ. Včelár sa rozhodne, aký typ úľa by mu vyhovoval – či s menšími dielmi (nástavkami), aby nebol príliš ťažký alebo s veľkými. Ja som sa rozhodla práve pre ten nízkonástavkový. Ťažší by som už totiž mala problém zdvihnúť. Potom si včelár objednáva včelstvo. Pri mestských včelách je dôležité, aby bolo pokojné, lebo v zástavbe treba mierne, nepichavé a nerojivé včely. Pre úle potom prichystá vhodné miesto, kam príliš nefúka ani nepečie slnko, kadiaľ nechodia ľudia a potom tam úľ so včelami v skorých ranných hodinách prinesie.

Ako často chodíte včely navštíviť?

O naše včely sa v prvom rade stará profesionálny včelár Tomáš Blaškovič, ja mu iba pomáham. Keď treba, urobím prehliadku úľa a konzultujem s ním, čo som našla a ako budeme postupovať ďalej. A popritom sa stále učím. V sezóne – od jari do druhej polovice leta – sa ku včelám chodí približne raz za týždeň, potom už menej. Ak treba, lieči sa, dokrmuje sa a kontroluje stav zásob. V zime len preliečiť a skontrolovať, tak dvakrát počas celej zimy. Hovorí sa, že včelár chodí na dovolenku až na jeseň a je to pravda.

Tomáš Blaškovič je včelár. Vyštudoval environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Okrem ďalších včelstiev sa stará o Mestské včely, ktoré sú od roku 2013 projektom neziskovej organizácie Živica, ktorá sa zaoberá ekologickými riešeniami, poradenstvom a výchovou.

Petra Ježeková Vyštudovala environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK a “Environmental Policy” program na AINOVA v Svätom Jure. V Živici pôsobí na rôznych pozíciách od roku 2002. Je certifikovaná „eko-upratovačka“ a mestská včelárka. Momentálne je zodpovedná za Ekoporadňu Živica a Mestské včely.

Petra a Tomáš na pravidelnej kontrole včiel na streche centrály Slovenskej sporiteľne

Ako zaúčate zamestnancov YIT včelárstvu?

Zamestnanci sa od budúcej sezóny budú od Tomáša učiť celoročnú starostlivosť o včely a budú ho sledovať. V druhom roku budú už veci robiť sami pod jeho dohľadom. V treťom roku sa o včely budú starať úplne sami a ak by mali problém, vždy sa samozrejme na Tomáša môžu obrátiť. Môže sa to zdať ako veľmi dlhý proces, ale starí včelári vravia, že ozajstným včelárom sa človek stáva až po piatich rokoch. Včely chcú čas, ale je to krásny a zmysluplný koníček.

Základy včelárstva si osvojujú aj naši kolegovia Juraj a Simona

Koľko mestských včelstiev je v Bratislave?

Veľmi veľa. Z nášho projektu Mestské včely sme vybudovali štyri včelnice. Úle zo strechy Starej tržnice sme pre lepšie podmienky premiestnili na Búdkovú, kde Živica sídli, ďalšie sú na streche centrály Slovenskej sporiteľne na Tomášikovej, v Novej Cvernovke a vo Vodárenskej komunitnej záhrade. Tomáš má ale včely na ďalších strechách a aj v záhradách rodinných domov po celej Bratislave. My sme propagátori mestských včiel a opeľovačov v meste a on je pravý mestský včelár. A veľmi veľa včiel tu samozrejme chovajú aj samostatní včelári.

Čo máte na včelách najradšej?

Najradšej mám akési meditatívne sústredenie sa a zabudnutie na všetko ostatné. Keď ide človek ku včelám, tak nikdy nevie, čo tam nájde. Musí byť pripravený na to, že tam namiesto 20 minút strávi dve hodiny, lebo ak niečo treba urobiť hneď, nedá sa to odkladať na zajtra. Včely nepočkajú a napríklad sa vyroja, teda sa začnú páriť. Je to taká sila prítomného okamihu – som tu a teraz, sústredím sa na to, čo robím a robím to najlepšie, ako viem. Ak niečo „odflákneme“ alebo zabudneme, včely nám to rýchlo vrátia.

Petra chodieva k včelám meditovať po celý rok

Čo by ľudia o včelách mali vedieť?

Mali by vedieť, že včela medonosná nie je jediný opeľovač a že by sme mali myslieť a podporovať v mestách a aj na vidieku aj tie ostatné – čmeliaky, motýle, pestrice a aj málo známe samotárske včely.

Predstavte nám samotárske včely.

Včela medonosná je len jedným z mnohých príbuzných druhov včiel. Väčšina z nich nevytvára kolónie tak, ako práve včela medonosná, označujeme ich preto ako samotárske včely. Na Slovensku ich žije okolo 600 až 650 druhov. Niektoré žijú v zemi, iné v dreve či múroch. Sú dôležitými opeľovačmi, pretože opeľujú niektoré kvety, na ktoré nemajú včely medonosné čas. Zo žartu hovorievam, že včela medonosná je megalomanka, ktorá ide prednostne po kvetoch, ktorých je veľa – repka, lipa, slnečnica, agát – a malé kvietky, ktorých je kde tu zopár, si nevšíma, ak má bohatšiu pašu inde. Samotárske včely sa starajú práve o takéto roztrúsené kvety na vašom dvore.

Aj samotárske včely sú teda veľmi dôležité. Ako im vieme v mestách pomôcť?

Mali by sme myslieť na to, že potrebujú mať úkryty, kde sa môžu schovať a rozmnožovať, pastvu, vodu. Mali by sme preto sadiť lokálne kvety, nechávať na záhrade kus divočiny, nepostrekovať, nekosiť úplne všade, možno postaviť hmyzí hotel a naučiť sa obdivovať aj miesta, ktoré nie sú také upratané ako sme zvyknutí. Príroda v meste potrebuje aj kus holej pôdy, staré drevo, burinu či mláku, aby mohla fungovať.

Príroda v meste

Čo je to hmyzí hotel?

Hmyzí hotel je miesto, kde môžu bývať a rozmnožovať sa užitočné druhy hmyzu. Dá sa vyrobiť alebo, čo je ešte lepšie – ponechať v záhrade staré drevo, kus pňa či nejakú neomietnutú stienku z nepálených tehál a prirodzený hmyzí hotel je na svete.

Chcete dostávať pravidelné inšpirácie pre lepší domov?

pencil

Mohlo by sa vám páčiť